Hubový Les

Huby sú všade. Žijú v našom okolí aj v nás. Vyživujú všetko to, vďaka čomu sme nažive. Už viac ako miliardu rokov dávajú životu smer. Požierajú kameň, vytvárajú pôdu, vstrebávajú jedy, živia a usmrcujú rastliny, prežívajú vo vesmíre, vyvolávajú halucinácie, podieľajú sa na výrobe jedla a liekov, ovládajú chovanie živočíchov a ovplyvňujú zloženie zemskej atmosféry. Huby predstavujú kľúč k porozumeniu planéty, na ktorej žijeme, aj tomu, ako myslíme, čo cítime a ako sa chováme. Sú to prví a terajší vládcovia našej Zeme, no stále sa netešia dostatočnej pozornosti a doteraz nie je zdokumentovaných cez 90 % druhov. Pritom čím viac sa o nich dozvedáme, tím menej toho bez nich dáva zmysel. Najstarší nájdený exemplár žije v Oregone, váži stovky ton, má cez desať kilometrov štvorcových a jeho vek sa odhaduje na osemtisíc rokov. A to pravdepodobne žije oveľa viac starších a väčších jedincov. Za väčšinu svetohybných udalostí na Zemi stála a stojí ich činnosť. Rastliny sa dostali z vody na súš pred päťsto miliónmi rokov len vďaka hubám a po desiatky miliónov rokov im slúžili ako korene. Aj dnes sa viac ako 90 % rastlín spolieha na mykorhízne huby. Hovorí sa tomu “lesný internet” a tento zväzok dal vznik všetkému životu na Zemi a jeho budúcnosť závisí na tom, či huby a rastliny aj naďalej dokážu medzi sebou vytvárať zdravé vzťahy. Protoxites, stará 400 miliónov rokov, bola huba vysoká 10 až 15 metrov, kedy rastliny dosahovali výšku maximálne meter, a predstavovala najväčšiu žijúcu štruktúru na pevnine a to po dobu viac ako 50 miliónov rokov bola jej vládcom, teda dvadsať krát viac ako homo. Huby dodnes na súši zakladajú nové ekosystémy. Keď vznikne sopečný ostrov, prvé organizmy, ktoré sa tu uchytia sú huby. Len veľmi málo oblastí má pre huby nehostinné podmienky. Žijú hlboko pod morom, v púšti, na Antarktíde, tisícky ich žije na našom tele a v jeho útrobách, na iných živočíchoch, v listoch, koreňoch aj stonkách rastlín. Sú podstatou vzniku a zániku života. Starí Rimania sa modlili k Bohovi plesne Rogibovi, aby ich uchránil pred hubovými chorobami, ktoré spôsobovali hladomory. Dopad hubových chorôb sa po celom svete stupňuje. Nezadržateľné hospodárske postupy narúšajú rastlinám schopnosť uzatvárať vzťahy s prospešnými hubami, na ktorých sú závislé. Po celom svete sa vďaka ľudskému obchodovaniu roznášajú hubové choroby a zničili už stovky druhov rastlín a živočíchov. Napríklad odroda banánu Cavendish, ktorá tvorí 90 % celosvetového dovozu, práve čelí náporu hubovej nákazy, ktorému môže čoskoro podľahnúť.

Huby dokážu pomocou zmesí enzýmov rozkladať aj najodolnejšie materiály od lignínu, ropy a ropných škvŕn v oceánoch, polyuretán, TNT, použitých plienok a jadrového odpadu, z ktorého čerpajú energiu. Ich spóry sa nachádzajú v mrakoch a ovplyvňujú počasie, pretože dávajú do pohybu zrážanie kvapiek a tuhnutie ľadových kryštálov. Mycélium (podhubie) je vodivé a v jeho hýfach prebiehajú elektrické vzruchy ako v nervových bunkách živočíchov. Na molekulárnej úrovni sa huby a ľudia podobajú natoľko, že môžu ťažiť z rovnakých biochemických inovácií. Huby sú farmaceuticky veľmi plodné. Získavame z nich penicilín, cyklosporín (k transplantácií orgánov), statín na zníženie cholesterolu, celú radu protivírusových a protirakovinových zlúčenín, nehovoriac o alkohole, kyseline citrónovej, dokonca aj vakcíny predstavujú 30 % ich zloženia, psilocybin používaný proti depresii a úzkosti. A to bolo spomenuté len 1 % ich využitia. Radikálne technológie založené na činnosti húb môžu predstavovať odpoveď na pálčivé problémy plynúce z postupnej devastácie životného prostredia. Protivírusové zlúčeniny brzdia syndróm zrútenia včiel. Mycélium dokáže nahradiť aj plasty či kožné tkanivo a je sľubným zdrojom nových bio-materiálov odolných proti radiácií a po novom sa z mycélia stavajú aj ekologické domy, vyrábajú odevy a iné produkty. Ľudstvo je skrátka odnepamäti úzko späté so zázračnými pochodmi látkovej výmeny húb. Máme okolo 3,8 milióna druhov húb, čo je šesť až sedemkrát viac ako rastlín a takisto omnoho viac ako živočíchov. Vzťahy medzi rastlinami a hubami sú kľúčom k pochopeniu fungovania celých ekosystémov a sú prepojené do jednej sociálnej siete. Wood wide web je práve odkaz na world wibe web alebo celosvetovú internetovú sieť. Mikrosvet v jednej čajovej lyžičke zdravej zeminy obsahuje približne toľko života ako na našej planéte a v rovnakom množstve mycélium natiahnuté od jedného konca k druhému predstavuje dĺžku do 10 km. Mycélium sa vymyká akémukoľvek zaradeniu. Z pohľadu siete ide o jednu prepojenú entitu a z pohľadu hýf o množstvo jedincov. Stratégia podhubia sa vedcami využíva na riešenie matematických problémov či programovanie robotiky, na návrhy mestských dopravných sietí a na mnoho ďalších ľudských problémov. Fungovanie systému mycélia je stále nad naše chápanie. Skamenenú spletitosť siete našli vedci Švédskeho prírodopisného múzea z obdobia pred 2,4 miliardami rokov. Týmto zistením sa mycélium stalo jedným z prvých žijúcich mnohobunkových organizmov. Huby boli prvotným stromom poznania a doteraz sa hovorovo nazývajú “kvety života” alebo “mäso bohov”. Najstaršie dôkazy majú niečo cez 10 tisíc rokov. Huby majú s ľuďmi odnepamäti najdôvernejší vzťah. V nezmenenej podobe prečkali polovicu zo štvormiliardovej histórie života a to naprieč fatálnym celoplanetárnym premenám. Informácie použité v texte nájdete v knihách od autora Merlina Sheldrakea.