Zjavenie

Začneme v Egypte, pretože je to jedna z najstarších civilizácií a nazrieme k tomu, ako Egypt rozvinul koncept dôležitosti Slnka vo vzťahu k teológií, spiritualite a náboženstvu. Toto je staroveký symbol Slnka, ktorý dávne civilizácie užívali k jeho zobrazeniu (pôvodne mal byť súčasťou obrazu, no použil som ho len v pravom dolnom rohu). Každý smer predstavuje jednu svetovú stranu a jedno ročné obdobie. Slnko nebolo vnímané ako Boh, ale ako predstaviteľ jeho spirituálnych kvalít. Prinášalo na Zem život, teplo a energiu, z ktorej žijeme. Rovnoramenný kríž v kruhu nájdeme po celom svete vo všetkých rasách a kultúrach. Používali ho Nordikovia, Vikingovia, Francúzi, Kelti, Keltský druidi, Angličania, Íri, Egypťania, rovnako aj indiáni severnej a strednej Ameriky, obzvlášť mayská, inkská a ďalšie civilizácie. V Indii, Rusku a v Číne sa taktiež môžeme stretnúť s týmto symbolom. Takže bolo celosvetovo známe, že rovnoramenný kríž v kruhu predstavoval päťtisíc rokov starý koncept petroglyfov Slnka. Vtedy si ľudia uvedomovali, že sa Slnko vracia z južnej na severnú pologuľu a prináša so sebou teplo, potravu a život. Všetci sa teda zhromažďovali s jeho symbolom aby ho privítali. Kruh na kríži nie je umierajúci človek, ale Slnko na štyroch pozemských svetových stranách. Myšlienkou toho je, že Slnko v zime zomrie, 25. decembra sa znovu zrodí a posunie smerom na sever o jeden stupeň a vlieva do všetkého život. Preto sa hovorí “spring back to life” (ožívať), spring-jar. Paneurópska Únia užíva symbol k reprezentácií nového európskeho zrenia. Nájdeme ho naprieč kráľovskými rodmi, používali ho nacisti aj koptské kresťanstvo, európski králi a cisári mali vždy rovnoramenný kríž na ich žezlách. Dnes máme pápežov nosiacich symbol Slnka, symboly sú na kostoloch, kláštoroch a mnohých ďalších stavbách. Všetky cirkvi užívajú tento symbol a ľudia po celom svete si myslia , že reprezentuje kresťanstvo a neuvedomujú si, že je v skutočnosti cez päťtisíc rokov starý. Ježiš vždy predstavoval Slnko - SUN, nie SON (syn). Z etymológie slova Sun je zrejmé, že Slnko je možné písať ako Sun i Son, v závislosti na použití a teda God’s Sun a God’s Son (Boží syn). Hostie svätého prijímania vyzerajú ako staroveký petroglyf Slnka, preto kňazi zdvíhajú Slnko, pretože presne to Slnko robí - stúpa hore. Toto všetko ide späť mnoho tisíc rokov pred kresťanstvom a nemá to s ním vôbec nič spoločné. Keď kňaz dáva ľuďom Ježišove telo, čo im dáva? Malý slnečný disk. Je zrejmé, že hovoríme o uctievaní Slnka. V kresťanstve vidíme všade Ježiša umierajúceho na kríži, pretože keď Slnko dosiahne najnižšieho bodu na južnej pologuli, je v súhvezdí, ktoré vyzerá ako kríž, takže hovoríme že Slnko/Boží Syn zomrie na kríži v súhvezdí Južného kríža. Boží syn zomrel, ale teraz sa vracia späť na severnú pologuľu, pretože sľúbil, že sa vráti a skutočne sa vracia na jar. Slnko idúce smerom na juh dosiahne najnižší bod 22.decembra, neklesá už nižšie. A 23. až 24. decembra vychádza na rovnakom stupni a po tri dni sa vôbec nepohne. Takže sa hovorí, že Ježiš, či Božie slnko je mŕtve po dobu troch dní. Vzkriesenie znamená, že sa Slnko vracia na severnú pologuľu.

Od staroveku po súčasnosť máme tzv. 37 Božích synov-sĺnc. Ra, Amon či Amen Ra, Krišna, Shamash, Mithra Yahweh, atď. Všetci majú rovnakú identitu, rovnaké príbehy, ktoré sprevádzajú ich životy. Narodili sa z panny (súhvezdie), zomreli na kríži, boli tri dni mŕtvi, potom sa vzkriesili a vrátili. Ich otec bol tesár a skoro všetci mali dvanásť následníkov. Takže celý príbeh je o vesmírnych telesách, o tom ako funguje vesmír a planéty. Nie, nepríde žiadny spasiteľ, pretože tu nikdy ani žiadny nebol. Je to všetko založené na starých konceptoch Slnka predstavujúcich život na Zemi. Ďalšou súčasťou obrazu sú kryštály vody zakreslené v hexagrame, ktoré obopína nervová sústava vesmíru. Zvrchu a v smere hodinových ručičiek, je to láska a vďačnosť (najsilnejšia energia vo vesmíre), priateľstvo a mier, krása, harmónia, šťastie a ohm. Voda pokrýva okolo 70 % planéty aj ľudského tela. Voda je teda v prevahe, na čo by sme mali klásť nemalý dôraz. Masaru Emoto je medzinárodne uznávaný vedec, spisovateľ, mysliteľ, bádateľ, fotograf a doktor alternatívnej medicíny. Výskumom vody sa zaoberal 10-ročia. Presadil sa prevratným tvrdením, že ľudské vedomie má priamy dopad na molekulárnu štruktúru vody. Zástanca teórií o vode prednášal po celom svete vrátane platformy OSN a svojou činnosťou sa snažil šíriť posolstvo mieru vyplývajúceho zo skúmania kryštálov vody. Na základe svojho dlhoročného výskumu dokladá jej schopnosť prenášať energiu rezonancie, sily nevyhnutnej pre život na Zemi aj osobného šťastia každého človeka. Vyslovením, napísaním či pomyslením na pozitívne alebo negatívne slová, vysielame vibráciu vyvolávajúcu reakciu a práve to je energia, ktorú dokáže voda prenášať. Masaru Emoto zistil, že vplyvom vibrácií slov, menia kryštály vody svoj tvar a dokumentoval to početnými fotografiami. Najkrajšie kryštály vznikli pod vplyvom slov láska a vďačnosť, radosť, mier a iné. Naopak najškaredšie pod vplyvom zúrivosť, vražda, nenávisť, ošklivosť a iné. Pozitívny či negatívny vplyv na kryštály vody má takisto hudba, televízia, mobilné telefóny a mnoho ďalších zariadení. Ľudia, ktorých myšlienky a slová majú pozitívny charakter, môžu očakávať, že kryštály vody v ich tele budú čisté a krásne, zatiaľ čo ľudia negatívneho charakteru nesú v sebe vodu škaredú a skazenú. Hlavným posolstvom je pripomenutie, že človek má v rukách veľké rozhodnutie, ako ovplyvní seba a svet okolo. Informácie použité v texte nájdete v komplexnejšej forme v knihách od Jordana Maxwella či Masaru Emota.